RASTLINSTVO SLOVENSKA (FLÓRA)

Rastlinstvo na Slovensku sa vyvíjalo v kontrastnom prostredí horopisných celkov Karpát a Panónskej panvy na silikátových i zásaditých horninách, na rôzne hlbokých pôdach až skalných stenách, na pieskoch a štrkoch, na krajne kyslých i soľami presýtených pôdach, v prostredí mierne teplej nížinnej a extrémnej kotlinovej klímy až chladnej klímy subniválneho stupňa. Tieto kontrasty sú väčšie v karpatskej časti Slovenska. To spôsobilo, že sa v Karpatoch vyvinula podstatne pestrejšia rastlinná pokrývka ako na Českej vysočine. Z tých istých príčin sa v Karpatoch vyskytuje aj viac endemických druhov rastlín a živočíchov. Niektoré z nich pôvodom siahajú až do teplého neogénu.

Z endemických druhov rastlín spomenieme v Karpatoch okrem iných lykovec kríčkovitý, stračia nôžka tatranská, soldanelka karpatská, poniklec slovenský, ostrevka tatranská, klinček Lumnitzerov a iskerník karpatský. Na Českej vysočine sú endemické jarabina sudetská, tučnica česká, rožec kuričkolistý a niektoré krkonošské jastrabníky.

V chladných obdobiach starších štvrtohôr v neogéne sa u nás rastúce rastliny z veľkej časti neprispôsobili podmienkam chladnej klímy v radových dobách, a preto buď vyhynuli, alebo emigrovali na juh do teplejších stredomorských oblastí. Len časť z nich bola schopná prispôsobiť sa a pretrvala na vhodných, nižšie položených a výslnných teplejších stanoviskách, z ktorých sa po oteplení klímy opäť rozšírila na relatívne chladnejšie polohy. Z mnohých možno spomenúť napríklad ostrevka vápnomilná a horec Clusiov. Mnoho druhov prispôsobených krátkemu vegetačnému obdobiu a chladu v ľadových dobách k nám emigrovalo z arktických oblastí a z Álp. Časť z nich sa po oteplení vysťahovala a časť u nás pretrvala v chladných polohách vysokých pohorí a na tônistých miestach až dodnes. K takýmto druhom patria napríklad z drevín: kosodrevina, limba, smrekovec, z bylín prvosienka holá, zvonček včasný karpatský, vŕba sliezska, vŕba bylinná, breza zakarpatská, ostružina moruša, dryádka osemlístková, klinček ľadovcový, silenka bezbyľová a iné.

V teplejších interglaciáloch a v holocéne sa opäť k nám rozšírili z teplých nížin dolinami riek a po výslnných stráňach a po úpätiach vrchov teplomilnejšie druhy rastlín z juhovýchodnej, južnej a západnej Európy. Patria k nim napr. dub plstnatý, hlaváčik jarný, škumpa vlasatá, listnatec kríčkovitý a mnohé iné. S otepľovaním klímy sa v holocéne šírili lesné a v nížinách občas stepné a lesostepné rastlinné spoločenstvá. Najprv (v preboreále) sa rozšírili pionierske dreviny, ako breza a borovica. Ale v nižších polohách aj dub a lieska. V pomerne teplom boreáli lieska už dosiahla asi svoju hornú hranicu. Koncom boreálu, keď' sa podnebie stalo suchšie, boli v nížinách lesostepi a stepí. V atlantiku sa do Karpát rozšíril smrek, v nižších polohách sa objavil buk a jedľa, ktoré v subboreáli prenechali nižšie polohy pre dub. V mierne chladnejšom a vlhkejšom subatlantiku sa ustaľovali dnešné vegetačné pásma.

Veľké zmeny vo vývoji rastlinstva a živočíšstva spôsobil nástup človeka roľníka a pastiera, ktorý sa u nás usídlil a od neolitu súvislejšie odlesňoval rozsiahle časti nížin najmä na sprašiach. S ním sa rozšírila kultúrna step v nížinách na veľkých súvislých plochách zaujatá kultúrnymi rastlinami, dnes najmä pšenica, kukurica, cukrová repa, jačmeň, krmoviny, priemyselné a technické plodiny, lúky a pasienky, so skladbou od základu pozmeneného rastlinstva. Rozšírili sa buriny a stepné elementy, a to aj také, ktoré predtým nerástli, na úkor lesných spoločenstiev, takže tie dnes zaberajú už len 30 % plochy. Rastlinstvo Slovenska a hlavne lesné spoločenstvá sa hospodárskymi zásahmi výrazne pozmenili a dnes prakticky len na 20 % lesnej plochy rastlinné spoločenstvá zodpovedajú približne prirodzenému stavu. Zásahy do drevinnej skladby najmä na Českej vysočine spôsobili, že sa rozšírili monokultúry smreka, ktoré tam zaberajú asi 80 % všetkých lesov, kým v karpatskej časti, najmä na Slovensku, sa pôvodná skladba lesných drevín narušila podstatne menej.

Pokračovanie:
• Výškové vegetačné pásma
• Rastlinno geografické oblasti