VODA, RIEKY, JAZERÁ SLOVENSKA

Územie Slovenska je vodou zo zrážok zásobované nerovnako, lepšie v chladnejších vrchoch, kde je strata vody výparom nižšia. Nedostatočne je zásobované na nížinách, kde je pomerne teplo, a preto strata vody výparom je vysoká, takže na zásobovanie vodou a na zásobovanie podzemných vôd jej tam zostáva málo. Hoci má letné obdobie u nás približne dvojnásobne vyššie úhrny zrážok ako zimné, výpar je vysoký, a tak ostáva len málo vody na odtok, v najteplejších a najsuchších nížinách sa vyparí takmer všetka voda zo zásob zimného obdobia.

Na území Slovenska a Čiech spadne ročne priemerne 92 miliárd m3 vody, čo predstavuje priemerne vrstvu hrubú 722 mm. Z tejto odtečie priemerne 30 %, t. j. asi 28,5 miliardy m3. Zostatok je strata na výpar prevažne do ovzdušia a spotreba vody ľuďmi a ostatnými živými organizmami, V suchých rokoch je odtok vody oveľa nižší, asi len 17 miliárd m3. Na vodu je bohatšia karpatská časť ako Česká vysočina.

RIEKY

Slovensko má v suchých rokoch k dispozícii 10,7 miliárd m3 vody, Česko len 6,3 miliardy. Pohraničný Dunaj so svojím osobitným vodným režimom patrí Slovensku len na úseku 23 km pri hlavnom meste Bratislava, ktoré sa rozkladá na jeho obidvoch brehoch, inde je to pohraničná rieka. Do povodia Dunaja priamo, či nepriamo patrí celý južný sklon štátu o rozlohe 69.000 km2 s hlavnými a priamymi prítokmi: Morava, Váh, Hron a Ipeľ, s nepriamymi prítokmi: Bodrog, Hornád, Bodva, Slaná a Nitra. Severný sklon štátu o ploche 59.000 km2 sa odvodňuje prostredníctvom Labe, Odry a Visly, priamo riekami Labe, Odra, Lužická Nisa, Dunajec a Poprad. Tieto rieky privádzajú vodu do Severného mora (Labe) a Baltského mora (Odra a Visla).

Hlavnou riečnou osou Čiech je Vltava-Labe, s povodím 51.000 km2. Pri sútoku má Vltava povodie s rozlohou 28.000 km 2 a priemerný ročný prietok 150 m3/s s minimálnym prietokom 26 m3/s. Labe má povodie len 14.000 km2 a priemerný ročný prietok 100 m3/s, a predsa aj pod sútokom vzniknutá rieka sa nazýva menom tejto menšej zdrojovej rieky, ktorá však preteká osou úrodnej a už v predhistorickom období osídlenej nížiny. Charakteristické sú dvojice prítokov rieky Vltava-Labe, Otava (26 m3/s) a Lužnice (24 m3/s), Sázava (25 m3/s) a Berounka (36 m3/s), Labe a Ohře (38 m3/s), Bílina (6 m3/s) a Ploučnice (9 m3/s). Sama Labe má ešte významnejšie prítoky Orlicu (21 m3/s) a Jizeru (24 m3/s). Labe odvádza asi 30 % zrážkovej vody so špecifickým odtokom 6 ls/km2.

Odra odvodňuje necelých 6000 km2 s koncentráciou hlavných prítokov v priestore Ostravy. Sú to: Opava (15 m3/s), Ostravice (14 m3/s) a OIza. Má priemerný ročný prietok 56 m3/s a odvádza svojim korytom do Poľska 37 % zrážkovej vody z povodia so špecifickým odtokom 9,6 ls/km2.

Dunaj priteká na Slovensko ako rieka s prietokom 2000 m3/s s prevahou vody z vysokých alpských polôh, kde sa sneh a ľadovce topia až v lete a kde je čím ďalej atraktívnejšie lyžovanie na ľadovci. Najrozsiahlejšie povodie z česko-slovenských prítokov rieky Dunaj má rieka Morava s plochou 27.000 kilometrov štvorcových. Zľava je najväčším prítokom Moravy Karpatská Bečva (18 m3/s), sprava Dyje s povodím 13.000 km2, teda väčším ako Morava nad sútokom, no s priemerným ročným prietokom 44 m3/s, podstatne menším ako Morava, ktorá po sútok s Dyje odvodňuje plochu 11.000 km2 a má priemerný ročný prietok 64 m3/s a špecifický odtok 5,9 ls/km2. Povodie Dyje má z územia ležiaceho v zrážkovom tieni špecifický odtok len 3 ls/km2. Morava pri ústí do Dunaja má priemerný ročný prietok 115 m3/s.

Na vodu bohatší, s plochou povodia oveľa menšou ako Morava, je Váh. (11.000 km2 a 152 m3/s). Horný úsek povodia nad Strážovom pri Žiline je široko rozložený, v stredných a vysokých vysočinách bohatých na zrážky s priemerným ročným špecifickým odtokom okolo 15 ls/km2. Dolný úsek je úzky a s krátkymi, na vodu chudobnými prítokmi. Najväčšie prítoky na hornom úseku sú Orava (34 m3/s), Turiec (12 ma/s) a Kysuca (17 m3/s). Váh nevteká priamo do Dunaja, ale do jeho ramena Malý Dunaj. V minulosti do Váhu zaústili umele rieku Nitra s priemerným ročným prietokom 24 m3/s. Pred vtokom do Maďarska pri Štúrove ústi do Dunaja rieka Hron s rozlohou povodia 5.500 km2 a s priemerným ročným prietokom 56 m3/s a na hranici Ipeľ (21 m3/s).

Rieka Tisa sa dotýka územia Slovenska len v dĺžke 6 km. O jej povodie sa na Slovensku delí Bodrog, ktorý má 11.000 km2 povodia a priemerný prietok 115 m3/s, so zdrojnicami Ondava (23 m3/s), Laborec (54 m3/s) a Latorica. Ďalej je to Hornád s plochou povodia 4400 km2 a s prietokom 31 m3/s, Bodva (5 m3/s) a Slaná (21 m3/s). Do Visly odteká Dunajec a rieka Poprad, ktoré majú pri opustení hraníc priemerný ročný odtok po 26 m3/s.

Pestré územia Slovensko a Česko zásobujú rieky rôzne výdatne. Na zrážky chudobnejší a teplejší stred Českej kotliny dodáva v ročnom priemere do riek z 1 km2/s (špecifický odtok v ls/km2) 1-21, málokde 3 litre vody. Z obvodových povodí je to od 4 do 20 ls/km2, ba z najvyšších polôh pohoria Šumava a Krkonoše až do 35 ls/km2. Preto majú na zrážky bohaté pohoria, kde sa sneh topí na jar neskoro, veľký vodohospodársky význam. Aj nižšie ležiaca polovička územia v povodí Moravy má špecifický odtok do 3 ls/km2. V povodí Odry má nízky špecifický odtok len nižšia časť povodia Opavy, kým v povodiach karpatských prítokov dosahuje až 25 ls/km2.

V slovenskej časti povodia Dunaja je v nížinách špecifický odtok do 3 ls/km2. Vo vysokých polohách stúpa aj nad 20 ls/km2 a v Tatrách dosahuje až 40 ls/km2. V pomere k rozlohe svojho povodia je dobre vodou zásobovaná Otava, Jizera, Úpa, Nisa, Orlice, Ostravice, Bečva, Váh, Orava, Hron, Hnilec a Poprad. Slabo sú zásobované Berounka, Dyje a jej väčšie prítoky a zo slovenských riek Ipeľ. Koncom leta klesá špecifický odtok v nížinatých tokoch na minimum, ba v kritických prípadoch na malých miestnych tokoch až na nulu. Vo vysokohorských polohách, kde sa sneh v zime netopí, silno poklesáva v druhej polovičke zimy. V riekach stredne horských polôh klesá koncom leta až na 5 ls/km2.

JAZERÁ

Česko a Slovensko mali ešte v neogéne mnoho jazier. Dnes sú tu len malé jazerá. V pohoriach, ktoré boli v poslednej ľadovej dobe zaľadnené, zachovali sa drobné ľadovcové jazerá. Vyskytujú sa na Šumave, v Krkonošiach len na poľskej strane, mnoho je ich v pohorí Tatry a niekoľko aj v Nízkych Tatrách. V celých Tatrách je ich približne 190. Z nich len 40 má väčšiu plochu ako 1 ha. Ležia vo výškach od 1000 m n. m, do 2200 m n. m. Najnižšie položené vznikli v depresiách morénových sutín, ktoré uložili ľadovce. Ostatné sú zväčša vyhĺbené ľadovcami do skaly alebo vznikli kombinovane, t. j. vyhĺbením i zahradením morénou.

Najväčšie plesá sú: Veľké Hincovo pleso (20,1 ha a hĺbka 53m), Štrbské pleso (19,8 ha a 19,6m), Vyšné Bielovodské Žabie pleso (8,1 ha, 24 m), Popradské pleso (6,9 ha, 18 m), Vyšné Temnosmrečinové pleso (5,6 ha, 19 m), Nižné Terianske pleso (5,5 ha, 44 m), Vyšné Wahlenbergovo pleso (5,2 ha, 23 m), Nižné Bielovodské Žabie pleso (4,6 ha, 20 m). Ďaleko za východo Tatranskými plesami nasleduje Štvrté Roháčske pleso v Západných Tatrách (1,4 ha, 8 m). V Nízkych Tatrách je najväčšie Vrbické pleso (1,9 ho, 5,7 m). Na českej strane Šumavy je 5 jazier ľadovcového pôvodu. Najväčšie je Černé jezero (18,5 ha, 40 m) a Čertovo jezero (9,7 ha, 37 m), potom Plešné jezero (7,5. ha, 18 m). Malé jazerá sa vyskytujú aj na zaílnatených dnách slepých dolín a krasových jám v Slovenskom krase. Najväčšie je Silické jazero (1,2 ha, 2,5 m). Zosúvaním pôdy bolo zahradené Veľké Vihorlatské jazero (13,8 ha, 25 m). Izra v Slanských vrchoch, Mladotické jazero na sever od Plzne (5 ha, 14 m) a Jezerské jazero v Spišskej Magure. Malé jazerá sú aj v medzi dunových zníženinách na Záhorskej nížine a pozdĺž veľkých nížinných riek, kde sú zvyškami po skracovaní meandrových korýt (mŕtve rameno). Malé rašelinové jazierka ozdobujú náhorné plošiny, tzv. pláne na Krkonošiach, Hrubom Jeseníku a na Šumave.

PRIEHRADY

Na rovnomernejšie zabezpečovanie vody pre vzrastajúce potreby priemyslu, poľnohospodárstva a obyvateľov sa budujú na riekach vodné nádrže (priehrady), ktoré sa využívajú aj na výrobu energie ale aj na dovolenky a rekreáciu. Na Vltave je z nich najväčšia vodná nádrž Lipno (42 km2) a najobjemnejšia priehrada Orlík (720 mil. m3), obidve patria k vyhľadávaným miestam trávenia dovolenky domácich obyvateľov. Významné sú aj priehrady na Ohře zabezpečujúce priemysel vodou, ďalej v povodí Dyje Vranovská a Kníničskou vodnou nádržou, v okolí Ostravy (Kružberská a Žermanická vodná nádrž). Vodná nádrž na Želivke zásobuje vodou mesto Praha. V povodí Váhu sú najväčšie Oravská priehrada a Liptovská Mara, v povodí Bodrogu Domaša a Zemplínska šírava. Veľké množstvo vody akumulujú aj rybníky, na ktoré sú bohaté najmä Južné Čechy s najväčšou koncentráciou rybníkov v Třeboňskej a Budejovickej panve. Veľký význam majú rybníky v okolí Mikulova na južnej Morave.

Nádrží, z ktorých sa získava pitná voda je postavených mnoho. Sú zväčša menšie, rozmiestnené obyčajne v čistom lesnatom horskom prostredí. Geologicky pestré územie republiky má rôzne predpoklady na akumuláciu podzemnej vody. Na kryštaliniku, ktoré zaberá veľké rozlohy najmä na juhu a juhovýchode Českej vysočiny, na flyši vonkajších Karpát, povodia Berounky, na Nízkom Jeseníku a Drahanskej vrchovine mohli vzniknúť v puklinkách, prípadne v špárach a v povrchových pokrovoch sutín len pramene s malou výdatnosťou, ktorých je síce vo vyšších, vlhkejších polohách pomerne dosť, sú však malé a často v čase sucha vysychajú. Majú len miestny význam. Z hľadiska zásobovania vodou sú dôležité kvádrové pieskovce Českej tabule, ktoré vystupujú najmä na jej obvode, hlavne na severe, na Ralskej pahorkatine, v doline Jizery, povodí Svitavy, v Dečínskej vrchovine a inde, kde sa dá kvalitná voda čerpať v desiatkach l/s.

Riedku sieť, ale výdatných krasových prameňov poskytujú vápencové a dolomitové územia, ktoré sa vyskytujú vo Vnútorných Karpatoch, najmä na území planinového krasu. Na Slovensku majú miestny názov vyvieračka. Na Českej vysočine sa vyskytujú najmä v Moravskom krase.

V kotlinách vyplnených neogénnymi sedimentmi, kde sa striedajú štrky a piesky s ílovitými usadeninami sa vyskytuje artézska voda. Jej horizonty boli zistené v podkrušnohorských panvách, v juhočeských panvách, v moravských úvaloch a na všetkých slovenských nížinách. Vyskytuje sa i na Polabskej nížine. Artézska voda, ktorá pochádza z väčších hĺbok býva teplá a často aj silne mineralizovaná (Podebrady, Dunajská Streda, Herľany, atd.).

Najviac vody úžitkovej aj pitnej poskytujú štvrtohorné štrkovopiesočnaté riečne sedimenty nív a náplavových kužeľov. Výdatné zdroje sú na nivách Labe, Moravy, Odry, Váhu, Dunaja, Hrona, Nitry, Hornádu a na riekach vo Východoslovenskej nížine.

VODA PRE KÚPEĽNÍCTVO

Ako krajina hojne postihnutá mladými zlomami je Slovensko bohaté na minerálne a termálne pramene využívané pre kúpeľníctvo. Koncentrujú sa do tektonicky najaktívnejších oblastí, v Karpatoch sa viažu na flyš reziduálne naftové vody (Luhačovice, Darkov, Bardejov, Cígeľka atd.) a na zlomy vo Vnútorných Karpatoch najmä vody sírnaté (Piešťany, Trenčianske Teplice, Sklené Teplice, Dudince, Bojnice a iné). Mnoho je aj minerálnych vôd vhodných na plnenie do fliaš, z ktorých sa časť aj využíva. V Čechách je dôležitá Krušnohorská oblasť s veľkým bohatstvom minerálnych vôd rozličných vlastností, ktoré dali základ rozvinutému využívaniu v kúpeľníctve (Karlove Vary, Mariánske Lázne, Františkovy Lázně, Jáchymov, Teplice atď.). Druhá, menej významná oblasť sa nachádza v Hrubom Jeseníku.