Na území s takým malým šírkovým rozpätím ako má Slovensko a Česko, je klíma pomerne vyrovnaná a rozdiely teploty sú v závislosti od zemepisnej šírky malé. Hurbanovo na juhu má priemernú ročnú teplotu za obdobie 30 rokov 9,9°C a Dečín v podobnej nadmorskej výške 8,3 °C. Rozdiel je len 1,6 °C. Rozdiely priemerných ročných teplôt území v približne rovnakej nadmorskej výške medzi západom a východom oboch štátov sú tiež malé, hoci v jednotlivých mesiacoch pre vzrastajúci vplyv kontinentu od západu na východ sú podstatnejšie. Rozloženie teploty najviac ovplyvňuje výšková poloha. Priemerná ročná teplota v Štúrove (108 m n. m.) je 10,4°C a na Lomnickom štíte (2.633 m n. m.) je -3,7 °C. S výškou ubúda teploty rýchlejšie na jar a v lete, keď je teplotný gradient 0,5 až 0,7 °C a pomalšie v jeseni a v zime, kedy je teplotný gradient 0,3 až 0,4°C. Zníženie teplotného gradientu vtedy spôsobujú časté teplotné inverzie (v jeseni a v zime pri pokojnom anticyklonálnom počasí ťažší chladný vzduch z úbočí vrchov často steká do dolín a kotlín, kým na úbočiach je teplota vyššia). Najvyššiu priemernú teplotu má júl. Na Podunajskej nížine, na Východoslovenskej nížine a v Juhoslovenskej kotline vystupuje priemerná júlová teplota v nižších polohách nad 20°C. Úvaly južnej Moravy a vyššie časti spomenutých nížin majú priemernú júlovú teplotu od 19 do 20 °C. Na Polabskej nížine, v Hornomravskom úvale a v Ostravskej panve je priemerná júlová teplota od 18 do 19 °C. Na najvyšších vrcholoch Slovenska a Čiech, ktoré prevyšujú výšku 1.300 až 1.500 m n. m. klesá na 12 až 10 °C, na Snežke je 8,3 °C a Lomnický štít 3,8 °C.
Najchladnejšie počasie a mesiac v roku január je najteplejší v Prahe (0,9 °C) a v doline Labe v okolí Lovosíc, Ústí nad Labem a Dečína. 0 čosi chladnejšie sú moravské úvaly a Podunajská nížina. V dôsledku väčšej kontinentality je pomerne nízka priemerná teplota januára v juhoslovenských kotlinách a na Východoslovenskej nížine (-3 až -4°C).
Podnebie v slovenských horách, ktoré sú vďaka svojej väčšej nadmorskej výške je chladnejšie ako v českých pohoriach. Len Krkonoše a na Hrubom Jeseníku klesá teplota na -6 až -7 °C, na Slovensku pod -8 °C, na Lomnickom štíte až na -10,6 °C. Vo vrcholových polohách Tatier je však najchladnejším mesiacom február a najteplejším august. Chladné sú v dôsledku zimných inverzií teploty vzduchu aj kotliny v pohoriach. V nich sa vyskytujú aj extrémne nízke zimné teploty. Absolútne minimum -42 °C namerali roku 1929 v Českých Budejoviciach.
Vegetačné obdobie s priemernou teplotou dní 5 °C a vyššou trvá v dunajských kotlinách vyše 240 dní. Na Polabskej nížine a v Čelnej karpatskej zníženine je takých dní okolo 230, vo výškach okolo 600 až 800 m n. m. a na Slovensku okolo 1.000 m n. m. je ich asi 170. Na Lomnickom štíte už takéto obdobie prakticky nejestvuje, hoci sa môže v niektorých letných dňoch vyskytovať, preto sú tam ešte podmienky pre vzrast na teplo málo náročných lišajníkov a niekoľkých druhov mrazuvzdorných cievnatých rastlín.
V juhomoravských a slovenských nížinách býva do roka priemerne 60 až 70 letných dní, t. j. s maximálnou teplotou nad 25 °C. Do výšok asi 350 až 400 m n. m. v Čechách a asi 500 m n. m. na Slovensku klesá ich počet na 40. Na vysočinách vysokých 700 m n. m. v Čechách a 800 m n. m. na Slovensku je ich okolo 20 a nad 1.500 m n. m. sa už nevyskytujú.
Mrazových dní s minimálnou teplotou -0,1°C a nižšou je na Polabskej nížine okolo 80 a na Podunajskej nížine 90 až 100, no na vysočinách, ako sú Krkonoše, Tatry, Malá Fatra, Veľká Fatra a Hrubý Jeseník sa vyskytujú asi v polovičke roka a viac.
Zápornú zrážkovú anomáliu má územie Praha po úpätie Krušných hôr, Doupovské vrchy a Tepelská vrchovina. V okolí Žatca je ročný úhrn zrážok okolo 450 mm, teda je najnižší v celej oblasti Čiech a Slovenska. Málo zrážok spadne aj na záveternej strane Českomoravskej vrchoviny, najmä v Dyjsko-svrateckom úvale, vo východnej časti Nízkeho Jeseníka a v závetrí Tatier, t. j. spišských kotlinách a v Šariši. Všade tam sú miesta, kde je priemerný úhrn ročných zrážok nižší ako 600 mm.
Pre vyššiu teplotu a veľký výpar vody však k suchým oblastiam patrí len Polabská nížina, Plzenská panva, Haná, južná Morava a širšie jadrá slovenských nížin vrátane juhoslovenských kotlín. K vlhkým oblastiam patria chladnejšie vrchy, ktoré dosahujú výšku 700-800 m n. m. a na Slovensku aj vysoko položené kotliny, napríklad Oravská a Liptovská.
V dlhodobom priemere sú na zrážky najbohatšie mesiace máj až júl a najnižšie zrážkové úhrny bývajú v septembri, januári, februári a marci. Dosť pravidelná je zvýšená zrážkovosť v druhej polovičke júna a v júli a pekné suché počasie v septembri a začiatkom októbra, ktoré sa na vyšších vrchoch posúva na október. Na vyšších vrchoch býva suché a slnečné počasie bez zrážok aj koncom zimy. Snehová pokrývka sa tam udržuje viac ako 100 dní do roka a na najvyšších vrchoch aj vyše 200 dní, pričom koncom zimy (v marci) dosahuje snehová pokrývka najväčšiu hrúbku, až 200 cm. Na nížinách je len 30 až 60 dní so snehovou pokrývkou, ktorá len zriedkavo presahuje 20 cm a je nestála. Odlišné snehové pomery na nížinách a vrchoch výrazne ovplyvňujú vodný režim českých a slovenských riek, ktoré majú veľký vodohospodársky význam. Zo snehu, ktorý sa hromadí na vrchoch počas dlhej zimy, sú rieky zásobované vodou do neskorej jari, ba aj v lete (Dunaj a tatranské potoky), kedy je inde nedostatok vody.
Oblačnosť je na západe Čiech v dôsledku väčšej oceanity podnebia vyššia ako na Slovensku. Vyššia je aj na vrchoch ako na nížinných rovinách. Preto aj dĺžka slnečného svitu smerom k východu a do nižších polôh pribúda. Najslnečnejšia je južná časť Podunajskej nížiny a Východoslovenskej nížiny, v ktorých svieti slnko viac ako 2.200 hodín do roka. Polabská nížina má priemerne od 1.800 do 1.900 hodín ročne a pohraničné vrchy na severe a juhu Čiech menej ako 1.600 hodín slnečného svitu. Na najvyšších vrchoch, ako sú Krkonoše, Hrubý Jeseník, Tatry, Nízke Tatry, Malá Fatra, Veľká Fatra a iné vrchy vysoké nad 1.000 m n. m., ktoré vystupujú nad vrstvu nízkych zimných mrakov, je v zime relatívne viac slnečného svitu v porovnaní s dolinami a kotlinami.
Na celom území prevláda vo vyšších výškach nad terénom zložka západného prúdenia vzduchu, významnejšia v lete, nad východnou zložkou silnejšou v zime. Západná zložka sa pod vplyvom zmien polohy riadiacich tlakových útvarov vzduchu o čosi zoslabuje v zime a východná v lete.
Smer prízemného prúdenia vzduchu sa prispôsobuje vo veľkej miere reliéfu. Preto napríklad v Polabskej nížine, v Prahe, v Podtatranskej kotline, na Horehroní a v Juhoslovenskej kotline silne prevládajú západné vetry, kým na českomoravskom rozhraní a v Podunajskej nížine severozápadné, v povodí Berounky juhozápadné, v Čelnej karpatskej zníženine juhozápadné a severovýchodné, v Turčianskej kotline, na Východoslovenskej nížine a v Košickej kotline severné vetry. Západné vetry prevládajú v lete, východné na jar a južné v jeseni a v zime. Najveternejší býva marec a najviac bezvetria je v septembri.
O počasí rozhodujú poveternostné situácie. Stabilné a málo veterné počasie v zime s mrazmi a s jasnou oblohou, v lete s teplými slnečnými dňami bez zrážok prevláda za anticyklonálnych poveternostných situácií. Nestabilné a často veterné počasie za cyklonálnych situácií prináša v zime oblačnosť, oteplenie, odmäk a sneženie, príp. s dažďom, v lete zamračenú oblohu, ochladenie a často dážď. Najnestálejšie počasie mávajú prechodné mesiace medzi letným a zimným obdobím (apríl a november, jún a prvá polovička júla, kedy prichádza letný európsky monzún („Medardova kvapka"). Najstabilnejšie počasie, ale už s nízkymi nočnými teplotami a dopoludnia s hmlami v dolinách a kotlinách býva v septembri a na vyšších vrchoch trvá ešte aj v októbri. Vtedy býva po rozplynutí hmiel ďaleká viditeľnosť, ktorá je dôsledkom vplyvu prevládajúcich anticyklonálnych situácií.
Na území Slovenska a Čiech sa rozlišujú v závislosti od výškovej polohy tri výškové podnebné zóny (oblasti). Teplá zóna v nížinách, ktorá siaha v západnej časti Čiech do výšok okolo 250 m nad morom, na Slovensku až 350 m n. m. má do roka 50 a viac letných dní. V lete je pomerne suchá, vhodná na pestovanie pšenice, kukurice, marhúľ, broskýň, viniča a orechov.
Mierne teplá zóna na nižších vysočinách, ktorá na západe siaha do výšok 600 m n. nn. a na východe asi 800 m. n. m. má priemernú teplotu júla nad 16 °C. Je podstatne vlhkejšia, najmä na náveterných stranách vrchov. Je ešte vhodná na pestovanie jačmeňa, raže, zemiakov, krmovín a má dobré lúky a pasienky.
Chladná zóna je celá vlhká až veľmi vlhká. Vyskytujú sa v nej lúky a pasienky a v najvyšších polohách aj prirodzené hole. Prevládajú ihličnaté lesy a na najvyšších vrcholoch rastie kosodrevina.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Komentáre s http odkazom budú zverejnené, po zvážení správcu blogu Slovensko ;-)