VÝŠKOVÉ VEGETAČNÉ PÁSMA

So zväčšujúcou sa nadmorskou výškou ubúda teplota, skracuje sa dĺžka vegetačného obdobia a pribúdajú zrážky a vlhkosť ovzdušia, čo spôsobuje, že sa mení aj zloženie rastlinstva. To sa podľa nárokov na teplo a vodu rozoskupilo na výškové vegetačné pásma.

Nadmorská výška hraníc výškových vegetačných stupňov sa dvíha v závislosti od mierneho narastania kontinentality podnebia od západu na východ. V západnej časti republiky, t. j. v Krušných horách, na Šumave, v Krkonošiach, v Kralickom Snéžniku a v Hrubom Jeseníku je horná hranica lesa vo výškach 1200-1300 m n. m., lebo leto je tam chladnejšie. Vo východnej časti štátu stúpa horná hranica lesa v Beskydách na 1350 m n. m., v Malej Fatre, Veľkej Fatre, v Nízkych Tatrách a Tatrách na 1400-1600 m n. m., lebo letá sú tam teplejšie. Výškové vegetačné pásma sa zoraďujú zdola nahor:

1. pásmo dubín a dubohrabín,
2. pásmo bučín,
3. pásmo smrečín,
4. pásmo kosodreviny,
5. pásmo prirodzených holí (alpínskych lúk),
6. podsnežné pásmo.

1.Pásmo dubín a dubohrabín.

Sa rozširuje v teplých nížinách a odtiaľ presahuje v Čechách na nižšie vysočiny asi do výšok okolo 400 m n. m., v Karpatoch stúpa na predhoria vrchov priemerne do výšok 550 m n. m. a podľa expozície a miestnych pôdnych podmienok aj o čosi vyššie. Tento vegetačný stupeň charakterizuje priemerný úhrn ročných zrážok 450-700 mm.

Hlavnou drevinou sú rozličné druhy dubov, najmä dub letný, dub zimný a vo východnej polovičke štátu aj dub cerový, ktorý k nám presahuje z Balkánu. Na najsuchších miestach, na vápencoch, mladých vulkanitoch, ale i na sprašiach rastie na výslní aj stredomorský dub plstnatý a jaseň mannový. Roztrúsene rastie javor poľný, brest, brekyňa a lipa. Na hlbších a vlhkejších pôdach je hojný hrab. Odhora sa mieša i buk a jedľa. Na pieskových pôdach nahradzuje miestami dub borovica lesná (sosna). Borovica zaujala väčšie plochy aj v suchom povodí Berounky, v oblasti rozšírenia kvádrových pieskovcov na severnom obvode Českej tabule a na naviatych pieskoch Dolnomoravského úvalu a Záhorskej nížiny. Novou drevinou, ktorá sa tu rýchlo rozšírila, je z Ameriky dovezený agát. Vysadili ním najmä eróziou poškodené pôdy. Vo východnej časti republiky miestami vysadili aj gaštan a na eróziou poškodených pôdach hlboko rozvetraných dolomitov karpatských predhorí aj borovicu čiernu.

Dubové a dubohrabové lesy ľudia zväčša vyrúbali a premenili na ornú pôdu, ktorú obsieva pšenica, kukurica, jačmeň, cukrová repa, slnečnica, rajčiny, paprika a pestuje sa i chmeľ. Na najteplejších miestach sa pestujú marhule, broskyne a vínna réva. V dubových lesoch sa vyskytuje v najteplejších polohách aj poschodie krovín, kde rastie vtáčí zob, hloh, trnka, svíb krvavý, bršlen bradavičnatý a na karbonátových podkladoch aj drieň a mahalebka. V podstate sú okrem mezofilných druhov bylín hojné i suchomilné a teplomilné druhy. Bohatstvom sucho znášajúcich teplomilných druhov sa vyznačujú najmä tzv. skalné stepi na vápencoch a mladých vulkanitoch, napríklad v Českom krase, v Českom stredohorí, na Pavlovských vrchoch, na Devínskej kobyle, na Tematínskych kopcoch, na Zobori, v skupine Kňažného stola, v okolí Slovenskej brány, na Burde, na južných svahoch Krupinskej planiny, v Slovenskom krase, na Prešovských vrchoch a inde.

2. Pásmo bučín.

Zaberá na západe polohy od 400 asi do 800-900 m n. m. a v Karpatoch od 500-600 m do 1000- 1200 m n. m., zriedka viac. Vedúcou drevinou lesov je tam tôňomilný a vlhko vyžadujúci buk. Z dubín sem presahuje aj hrab. Z prímesí rástla v prirodzených porastoch hojne jedľa. Tá z nich ustúpila, alebo, napríklad v starých oblastiach dobývania a zhutňovania rúd (okolie Nová Baňa, Banská Štiavnica, Kremnica, Staré Hory, Gelnica, Smolník), kde uhliari vyhľadávali na uhlie vhodné bukové drevo, v porastoch časom prevládla práve jedľa.

Na Českej vysočine sa bučiny už vyskytujú v prirodzenej drevinovej skladbe podstatne menej, lebo ich nahradili v 18. a 19. storočí smrekové monokultúry. O pôvodných bučinách tam svedčí najmä bylinný podrast, v ktorom rastie napríklad marinka voňavá, bažanka trváca, starček hájny, ostrica chlpatá, kyslička obyčajná, srnovník purpurový a iné.

Z primiešaných listnatých drevín rastie v bučinách javor horský, javor mliečny, brest horský a jaseň štíhly. V karpatskej časti republiky majú bukové lesy bylinný podrast pestrejší, čomu prispel aj rôznorodejší substrát na veľkých plochách vápencov, dolomitov a mladých vulkanitov. Na niektorých pohoriach vytvára buk na vrcholoch zakrpatené formy.

Pásmo bučín podľahlo roľníckej kolonizácii menej ako pásmo dubín, lebo sa viaže na chladnejšie a vlhkejšie polohy. Orná pôda sa tam využíva na pestovanie rastlín: jačmeň, raž, ovos, zemiaky, ľan a kŕmne rastliny. Novšie prenikla i pšenica. Na Slovensku je aj mnoho lúk a pasienkov.

3. Pásmo smrečín.

Alebo tiež smrekových, prípadne zmiešaných smrekovo-bukových lesov sa rozkladá na Českej vysočine vo výškach od 800-900 m n. m. do 1200-1360 m n. m. V Karpatoch sa výšková poloha pásma dvíha a zaberá výšku od 1000-1200 do 1400 a v Tatrách až 1600 m n. m. Zdola do tohto pásma preniká buk, jedľa a javor. Pri hornej hranici je charakteristický aj výskyt jarabín, brezy a v Tatrách aj smrekovec a limba. Podrast býva chudobnejší na kyslých
substrátoch, kde je hojná čučoriedka, brusnica, početné machy a lišajníky, smlz chlpatý, metlica trstnatá, plavúň jedľovitý a na vlhkých miestach i rašeliníky. Na vápencoch, najmä v Karpatoch, je rastlinstvo pestrejšie, s mnohými montánnymi druhmi.

4. Pásmo kosodreviny.

Vo výškach od 1200-1800 metrov n. m. obyčajne už na humusovo-železitých podzoloch sa vyskytuje v Krkonošiach, v Hrubom Jeseníku a na najvyšších vrcholoch Šumavy i na Klínovci v Krušných horách. Na Slovensku zaberá vrcholovú časť Krivánskej Malej Fatry, vrcholy Veľkej lúky, Veľkého Choča, Babej hory a niektoré vrcholy Veľkej Fatry. Súvislejšie areály kosodreviny sú v Tatrách a v Nízkych Tatrách. Na plošinách nezaujatých kosodrevinou rastie okrem iných čučoriedka, brusnica, vŕba sliezska, ríbezľa skalná. Kosodrevinu v minulosti ničili oddola i odhora pastieri a stáda oviec a rožného statku, takže na jej úkor sa tam rozšírili umelé hole. Niektoré stráne, kde sa na snehovej pokrývke prevyšujúcej porast kosodreviny prevádzkujú zimné športy lyžovanie (lyžiarske strediská v Nízkych a Vysokých Tatrách) v jarných mesiacoch, kedy snehu ubúda, dochádza taktiež k poškodzovaniu kosodreviny.

5. Pásmo prirodzených holí (alpínskych lúk).

Sa nachádza len v Tatrách a v Nízkych Tatrách. Trávnaté hole tvoria mrazuvzdorné a chlad i krátke vegetačné obdobie znášajúce druhy tráv, bylín a nízkych kríčkov, napríklad kostrava nízka, sitina trojzárezová, psinček alpínsky, kamzičník rakúsky, ostrica pevná, ostrevka vápnomilná, dryádka osemlístková, astra alpínska, iskerník veľkohorský, bylinné vŕby a iné druhy rastúce vo vysokých polohách Álp a v arktickej oblasti.

6. Podsnežné (subniválne) pásmo.

Sa rozkladá vo výškach nad 2300 m, teda len v Tatrách. Rastie tam len málo druhov mrazuvzdorných cievnatých rastlín a lišajníky.

Osobitné rastlinné spoločenstvá, ktoré sa nezoskupili podľa zákona zonálnosti, zaujali riečne nivy, soľné pôdy, viate piesky, skalné steny a kamenité pôdy. Z nich najväčšiu plochu zaberá rastlinstvo riečnych nív, ovplyvnené vysokou hladinou podzemnej vody s rôzne dlho trvajúcim podmáčaním, spolu s rastlinstvom močiarov a brehov vôd. Z bývalých rozsiahlych lužných lesov ostali len neširoké pásy, zväčša pozdĺž riek. Najširší je pás luhov v okolí riek Dunaj, Latorica, Morava, Dyje a miestami aj pozdĺž Labe a iných riek. Sú to buď zvyšky tvrdých lužných lesov, ktoré sa viažu zväčša na nivy postihované menej záplavami. Skladajú ich duby, jaseň a brest. Mäkké lužné lesy tvoria vŕby a topole. Najširší pás sa rozkladá pozdĺž Dunaja. Pri brehoch podhorských potokov a na močiaroch aj v nižších polohách sa zväčša vyskytuje jelša lepkavá a vo vyšších horských polohách jelša sivá. Okrem toho tu rastie krušina jelšová a vŕba rakytová. V nížinných lužných lesoch býva bujný podrast z vysokých ostríc, z trstiny obyčajnej, z pálok a na stromoch sú závesy popínavého plamienka plotného a chmeľu divého. Lužné lesy sú dnes zväčša vyrúbané. Odvodnením a ochranou pred povodňami sa môžu zmeniť na úrodnú ornú pôdu.

Pokračovanie:
• Rastlinno geografické oblasti

Späť na:
• Rastlinstvo Slovenska

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Komentáre s http odkazom budú zverejnené, po zvážení správcu blogu Slovensko ;-)