Sieť hlavných dolín slovenskej klenby je stará, lebo sa svojím rozložením neriadi vždy smermi osí kotlín a tektonických zníženín. Doliny prerývajú často pohoria naprieč, a tak spájajú medzihorské kotliny do sústav svojimi antecedentnými úsekmi charakteru brán a tiesňav (Napajedelská brána, Devínska brána, Vyšehradská brána, Kraľovianska tiesňava, Strečnianska tiesňava, Nosická tiesňava, Beckovská brána, Slovenská brána, tiesňava Hornádu medzi Košickou a Kluknavskou kotlinou, Brekovská brána a prielomy Dunajca a Popradu cez pohraničné pásmo východných Beskýd). Vcelku je sieť hlavných dolín excentrická, smerujúca z vrcholu klenby na obvod. Horné, staršie úseky majú častejšie východozápadný alebo západovýchodný smer a potom sa lomia naraz alebo postupne do severojužného smeru, koncentrujú sa v obidvoch dunajských kotlinách. V Čelnej karpatskej zníženine sa význačne koncentrujú aj rieky východného sklonu Českej vysočiny, a to v Dyjsko-svrateckom úvale do Dyje, v Hornomoravskom úvale do Moravy a v Ostravskej panve do Odry.
Ľadovce svojou činnosťou v štvrtohorách, ked obrovský hrubý severský ľadovcový štít postúpil až do blízkosti dnešných hraníc Slovenska, a keď v predposlednej a staršej dobe ľadovej prenikli jeho topiace sa výbežky do Ostravskej panvy, za Opavu, Vidnavu a do Frýdlantského výbežku, sa takmer celé územie nerovnomerne dvíhalo. Klesali len niektoré časti Panónskej panvy, juhozápadná časť Malej dunajskej kotliny a juhovýchodná časť Východoslovenskej nížiny. S výnimkou týchto častí, na ktorých rieky materiál ukladali, ostatný dvíhajúci sa povrch vodné toky rozrezávali, a to až do híbky 100 až 120 metrov, miestami viac.
Prehlbovanie striedavo prerušovala akumulácia spojená s rozširovaním dna dolín ako následok striedania sa chladných ľadových dôb a teplejších medziľadových období.
V chladných ľadových dobách sa rozširovala u nás tundra, v teplejších nížinách i lesotundra a na vrchoch horská sutinová tundra s chudobným nesúvislým rastlinným príkrovom. Pôda počas tuhej a dlhej zimy hlboko premrzla, takže v krátkom lete stačila rozmrznúť len jej povrchová vrstva. Horniny sa pod vplyvom premŕzania drobili a po horských stráňach sa rozdrobená sutina pohybovala na dná dolín. V krátkom lete rozvodnené toky presýtené splaveninami ukladali tento materiál v hlavných málo spádistých dolinách a najmä v kotlinách pod úpätiami vrchov, kde ich rozplavovali a budovali z nich riečne nivy široké podľa veľkosti tokov, spádu a zaťaženia splaveninami.
Na najvyšších častiach Šumava, Krušné hory, Krkonoše, Hrubý Jeseník, Pilsko, Babia hora, Malá Fatra, Tatry a Nízke Tatry vo výškach nad 1.200 m na západe a 1.400, 1.500-1.600 m n. m. na východe sa sneh ani v lete neroztápal. Hromadil sa v tônistých vysokopoložených zákutiach dolín a tam sa z neho utvárali firnoviská a ľadovce. V Krkonošiach, Tatrách a v Nízkych Tatrách sa tieto ľadovce vysúvali svojimí splavmi hlboko do dolín. V Tatrách zostupovali niektoré ľadovce i pod úpätie. Z dolín vynášali a okolo konca ukladali úlomkový materiál hornín do morén a odtiaľ ho toky vytekajúce z ľadovcov rozplavovali do kotlín. Keď ľadovce zmizli, ostali nimi vypracované široké kary s karovými jazerami, aké sa vyskytujú na Šumave, v Krkonošiach a v Tatrách. V široko rozložených karoch, v ľadovcových dolinách s mnohými skalnými skokmi, cez ktoré sa v Tatrách a v Krkonošiach rútia vodopády, a v Tatrách aj za čelnými morénami a v morénach, vznikli jazerá.
Striedavým prehlbovaním dolín do starších nív vznikli pozdíž väčších a stredných tokov sústavy riečnych terás. Sledujú rieky viac alebo menej súvisle v niekoľkých stupňoch. Suchý a rovný zahlinený povrch vyšších častí nív a široko zachovaných nižších terás bol vhodný na poľnohospodárske využitie a zakladanie sídiel a komunikácií. Terasy a vyššie časti riečnych nív, ktorých riečne štrky poskytujú aj dosť vody pre studne, ponúkli aj dobré základové pôdy stredovekým jadrám našich miest. Na terasách bolo založené Staré i Nové Mesto Praha, České Budéjovice, Plzeň, Beroun, Cheb, Sokolov, Žatec, Louny, Ústí nad Labem, Mělnĺk, Kolín, Pardubice, Hradec Králové, Brno, Znojmo, Šumperk, Olomouc, Přerov, Hodonín, Ostrava, Opava, Krnov, Bratislava, Prievidza, Žilina, Nové Mesto nad Váhom, Liptovský Mikuláš, Spišská Nová Ves, Poprad, Košice, Prešov, Lučenec, Zvolen, Banská Bystrica atď.
Terasy pozdíž dlhších riek sú často široké aj viac kilometrov, najmä na tektonicky nepoklesávajúcich častiach nížin a kotlín, kde toky mohli pri bočných presunoch korýt ľahko rozmývať mäkké horniny. Také sú v Polabskej nížine, juhočeských kotlinách, moravských úvaloch, na Záhorskej nížine, na dolnom Pohroní, v kotlinách severného, stredného a najmä južného Slovenska. V tektonicky poklesávajúcich častiach nížin terasy chýbajú. V Hornomoravskom úvale, na Žitnom ostrove, na Východoslovenskej nížine sú rozsiahle riečne nívy s mladými až recentnými riečnymi valmi vyvýšenými pozdíž riek a s močaristými zníženinami medzi riečnymi valmi. Takéto nivy signalizujú až recentné tektonické poklesávanie príslušných území.
V chladných periódach pleistocénu sa na vypuklých formách reliéfu a na hranách terénu uvoľňovalo mrazovým drobením pevných hornín mnoho skalných odrobín. Tie sa hromadili na úpätiach skalných mrazových zrubov. Vytvárali sa tak pokrovy kamenných morí, najmä zo žúl, kryštalických bridlíc,
kremitých pieskovcov, andezitov a čadičov, ktoré sú dosiaľ typické najmä pre Tatry, Nízke Tatry, Malá Fatra, Babia hora, Fiľsko, Hrubý Jeseník, Šumava, Krkonoše, Krušné hory, Vtáčnik, České stredohorie, ale aj pre iné nižšie oblasti Českej vysočiny (Českomoravská vrchovina, Brdy, Slavkovský les a pod.). V zníženinách a na úpätiach sa nahromadilo soliflukciou a splachom aj mnoho jemnejšĺch svahovín. Tie sú dobrým prostredím pre hromadenie vody a na nich sú i vhodné pôdy pre poľnohospodárske využitie, pokiaľ sú dobre chránené pred urýchlenou eróziou. Často poskytujú i tehliarsku surovinu.
V suchých a chladných obdobíach pleistocénu formovali Slovensko a Čechy aj vetry. Vyvievali vymrazovaný a naplavovaný prachový materiál a piesok z pôdy a svahovín i z nánosov riek a ukladali ich najmä v teplejších, stepnou vegetáciou pokrytých nížinách. Akumuláciou prachu vznikli na Polabskej nížine najmä v priestore od Žatca cez Prahu, Kouřim do okolia Chrudim a Hradec Králové, ale aj na okolí Plzne, v moravských úvaloch, na pahorkatinách Sliezskej nížiny, dunajských kotlín a v nízko položených karpatských kotlinách (Košická, Rimavská, Ipeľská, Trenčianska a Ilavská) pokrovy spraší, vyššie aj pokrovy preplavených a odvápnených i sekundárne premiestnených sprašových hlín. Minerálne sú bohaté a vznikli na nich poľnohospodársky najprodukčnejšie pôdy. Miestami z náplavov riečnych pieskov a v oblasti Českej tabule i z pieskov po rozvetraných kvádrových pieskovcoch vetry naviali presypy a pokrovy naviateho piesku, ktoré sú zložené zo zŕn kremeňa. Presypy sa vyskytujú v Třebonskej panve, v Polabskej nížine pozdíž Labe, v okolí Česká Lípa pri Týništi nad Orlicou, v okolí Hodonín, na Záhorskej nížine v juhovýchodnej časti Podunajskej nížiny a na Medzibodroží. S výnimkou naviatych pieskov na Podunajskej nížine a na Medzíbodroží sú minerálne chudobné, preto ich obyčajne porastajú borové a dubové lesy, zatiaľ čo na vápnitých pieskoch Podunajskej nížiny a Medzibodrožia sú často vinice a agátové háje.
Odvápnené spraše sú vhodné na výrobu stavebného materiálu, tehál a rozličných tvárnic. Viate piesky sa upotrebujú aj ako keramická surovina v stavebníctve. Rozsiahle použitie majú riečne štrky a piesky, ktoré na nivách dosahujú hrúbky až 20 metrov, zriedka i viac. Používajú sa ako stavebný materiál. Sústreďujú najviac kvalitných podzemných vôd.
- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
späť na článok Slovensko geologické zloženie a reliéf
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Komentáre s http odkazom budú zverejnené, po zvážení správcu blogu Slovensko ;-)