Okolo kryštalických ostrovov sú druhohorné sedimenty uložené a zvrásnené spolu s podložným kryštalinikom a druhohorné sedimenty, ktoré boli vyvrásnené ako príkrovy a presunuté cez ne. Sedimenty tvoria rozličné typy kremitých pieskovcov, bridlíc, vápencov, dalomitov, slienitých vápencov, slieňov a slienitých a piesčitých bridlíc, ktoré mali mocnosť aj niekoľko tisíc metrov. Uložili sa v moriach triasu, jury a spodnej, prípadne i strednej kriedy. Najväčšiu časť z nich tvoria vápence a dolomity, na ktoré sa viažu hojné krasové a riečno-krasové terény na rozlohe asi 2.800 km2.
Reliéf na príkrovove zvrásnených druhohorných sedimentoch je pestrý, lebo sa pri zvetrávaní, erózii a svahovej modelácii uplatňovala rôzna odolnosť hornín. Prevládajú tvary eróznodenudačných brázd, sediel, kotlín, vrstvových naklonených vrchov, prikrovových trosiek a okrem tiesňav zúžených dolín, založených priečne, aj jednoduchšie pozdĺžne doliny. Časté sú skalné steny na vrstvových čelách spodnotriasových a triasových kremencov, strednotriasových, ale i rozličných jurských a spodnokriedových vápencoch a dolomitoch.
V paleogéne zalialo veľkú časť povrchu vnútorných Karpát more, v ktorom sa ukladali zlepence, pieskovce a ílovce (centrálnokarpatský paleogén). Neskoršie horotvorné procesy ich len slabo zasiahli. Stredné Slovensko v jeho južnej časti zalialo more až v oligocéne. Vrásneniami v neogéne sa vnútorné Karpaty vyzdvihli v podobe zložitej veľkoklenby (slovenská klenba), pričom niektoré časti relatívne poklesli. Tak sa vyvinula krajina typických uzavretých vnútrohorských tektonicky poklesnutých kotlín ako je Žilinská, Turčianska, Liptovská, Hornonitrianska, Breznianska, Popradská, Hornádska, Kluknavská kotlina a iné.
V južnej časti sa po hlbokých zlomoch opakovalo intenzívne soptenie, ktorým sa navŕšila sústava sopečných pohorí Slovenského stredohoria a východné Slovensko vytvarovali Slanské vrchy a Vihorlat. Sú z rozličných typov andezitov, dacitov, ryolitov, čadičov a z ich brekcií a tufov. Vnútrokarpatské kotliny zväčša zaliali na istý čas neogénne jazerá a po nich tam ostali jazerné sedimenty: štrky, piesky a íly. Len kotliny neďaleko od vrcholu klenby neboli jazerami. Preto ich vyplňuje flyš centrálno-karpatského paleogénu (Liptovská kotlina a Spišská kotlina).
Južný obvod slovenských Karpát zlomove poklesával. Vyvinula sa tam Panónska panva, ktorú tvorí Viedenská, Malá a Veľká dunajská kotlina. Panónske more tam preniklo v staršom i mladšom miocéne a v pliocéne. Na konci vývoja sa zmenilo na jazerá. Po týchto záplavách ostali vo vnútorných Karpatoch rozsiahle plochy zložené zo štrkov, pieskov a najmä ílov aquitanu, burdigalu, karpatu, helvetu, tortonu, sarmatu, panonu a pontu. Vnútorné Karpaty takto prekonali veľmi zložitý vývoj, po ktorom zostal pestrý sled hornín od dobre spevnených kryštalických hornín, cez dobre spevnené i stredne spevnené sedimenty druhohôr, stredne i slabšie spevnené sedimenty paleogénneho flyša, pevné andezity, ryolity, dacity, čadiče a ich aglomeráty a stredne pevné tufy, mäkké tufity a prevažne nespevnené až slabo spevnené neogénne štrky, piesky a íly.
Podľa postupnosti ukladania a dotvárania stavby vnútorných Karpát sa utváralo nerastné bohatstvo. Kryštalické masívy obsahujú rozličné rudy. V Slovenskom rudohorí sú rudy železa na okolí Rožňava, Nižná Slaná, Drnava Rudňany, Poráč a v Železnik. Rudy medi v okolí Rudňany a Smolník, pyrity Smolník a v Malých Karpatoch v oblasti Pezinok. Malé Karpaty a Nízke Tatry sú bohaté na antimonit. Baryt sa dobýva v Rudňanoch spolu so železnou a medenou rudou. Nateraz vyčerpané obvody výskytu rúd sú v okolí Slovinky, Dobšiná, Gelnica, Jelšava a Staré Hory. Z nerudných surovín majú veľký význam magnezity v páse od Lovinobane cez Hačavu, Rovné, Sirk, Jelšavu, Ochtinú po Košice. Azbest sa dobýva pri Dobšinej a mastenec pri Hnúšti. V permských a druhohorných sedimentoch sú cenné sadrovce z lokality Spišská Nová Ves a zatiat nedobývané v oblasti Slovenského krasu. Hojne sa ťažili najmä vápence a sliene na mnohých miestach ako surovina na výrobu vápna, cementu, stavebného kameňa do vysokých pecí, pre cukrovary, chemický priemysel a podobne. Cenné sú aj zvetrané dolomity pre sklársky, keramický priemysel a na výrobu brizolitu.
V paleogénnych bridliciach sa vyskytuje na Spiši mangán. Paleogénne pieskovce majú malý význam a ťažia sa len miestne ako stavebný kameň horšej kvality.
Sedimenty neogénnych sedimentačných fáz obsahujú často cenné íly, z ktorých sa vyrába tehla. Špeciálne íly z okolia Michalovce, Poltár, Šivetice, Sušany a inde sa hodia na výrobu kameniny. Jedine v neogénnych sedimentoch sa v Karpatoch vyskytujú ložiská hnedého uhlia a lignitu. Dobývajú sa v okolí Dubňan pri Hodoníne, v Handlovsko-Nováckej panve a v Pôtori. V neogénnych štruktúrach Dolnomoravského úvalu sa vyskytuje aj nafta a zemné plyny. Nachádzajú sa aj na Záhorskej nížine pri obci Gbely, Štefanov a Studienka spolu s plynom, ktorý sa získava najmä pri Lábe a Vysokej na Morave. Zemný plyn sa vyskytuje aj v Stretave na Východoslovenskej nížine.
Mladý vulkanizmus prispel k rozmnoženiu užitočných nerastov rudami zlata a antimonitu v dnes už vyčerpanom rudnom obvode Kremnica, polymetalickými rudami striebra, zinku, olova a medi v okolí Banská Štiavnica a Vyhne, ktoré sa vylúčili a vykryštalizovali spolu s kremeňom z horúcich pár a roztokov v sústave rudných žíl. Andezity, tufy a čadiče sú cenné ako stavebný kameň. Čadič a perlit sa využívajú aj v stavebnom a keramickom priemysle.
- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
späť na článok Slovensko geologické zloženie a reliéf
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Komentáre s http odkazom budú zverejnené, po zvážení správcu blogu Slovensko ;-)