Nemci občanom Grécka

Nemecko - Grécko
Aj tento pamflet sa šíri mailom. Vraj známy nemecký týždenník Stern zverejnil ironický list Nemcov Grékom, v ktorom pripomínajú, že Nemecko dalo do EÚ najviac peňazí, z ktorých si naopak Grécko najviac odkúslo. Myslím, že s týmto názorom by sa stotožnilo aj Slovensko, teda autor tohoto blogu určite. Veď je to také milé, ako sa všetci navzájom oje...

Milí Gréci!

Tiež to u vás poznáte, tetu, ktorá po celé detstvo a mladosť kŕmi prasiatko? V prvom kole, pri prvomo rádiu, prvej dovolenke - zakaždým pridá pár bankoviek. A nič za to nechce, len tu a tam priateľské ďakujem pekne. Milí priatelia, toto je list od vašej štedrej tety. Žiadny strach, nemusíte ďakovať. Jediné, čo si teta praje je: vžite sa do jej situácie.

Od roku 1981, teda 29 rokov, patríme do rovnakej rodiny, do EÚ. Žiadny iný rodinný príslušník nedal do rodinnej kasy toľko peňazí ako my, totiž 200 miliárd eur čistého. A asi nikto nedostal na hlavu toľko, ako vy, celkom takmer 100 miliárd. Teda polovicu toho, čo sme my prihodili do EÚ hrnca, ste vy z neho veľkou naberačkou vybrali. Alebo vyjadrené inak: my, Nemci, sme v tých rokoch dali každému z vás, Grékov, od kojencov po starca, cez 9000 euro. Proste tak. Bolo to milé, nie? Ešte nikdy žiadny národ tak veľkoryso nepodporoval dobrovoľne toľko rokov iný národ! Ste naši vskutku najdrahší priatelia.

Ako sa nám počas tých rokov darilo, na to ste sa nikdy nespýtali. Hádam, že ani dnes Vás naše starosti príliš nepália. Ja vám ich ale rovnako prerozprávam.

Naše ulice sú deravé, pretože nám chýbajú peniaze na ich údržbu. V niektorých mestách svieti v noci len každá druhá lampa, pretože radnice nemajú na zaplatenie účtov za elektrinu. Naše platy, na rozdiel od vašich, od zavedenia eura prakticky vôbec nestúpli. A k tomu všetkému musíme zachraňovať Grécko!? Starosti o vás nám naozaj ešte chýbali.

Milí grécki lekári, miesto štrajkovania sa budúci týždeň radšej venujte svojim pacientom. A od teraz, už bez predchádzajúcich prosieb o peniaze. A potom si jednoducho zdaňte vaše príjmy. Áno, vaše nové Porsche si síce objednáte o rok neskôr, ale vy to prežijete.

Milí grécki dôchodcovia, keď u nás človek pracuje celý život, nedostane ani 40 percent svojej mzdy ako dôchodok. S tým sme na štvrtom mieste od konca medzi krajinami OECD. A teraz otázka: Kto je naopak na mieste prvom? Správne. Grécko.

V dôchodku si doprajete cez 95 percent vášho priemerného príjmu. Zdá sa vám to fér? Takže, milí grécki dôchodcovia, vy ste tá generácia, ktorá túto mizériu spôsobila. Nechajte nohy v pokoji, nechoďte nikam demonštrovať a nechajte vašu vládu schváliť úsporné opatrenia.

Milí občania Grécka, nehovorte stále dookola o tom, že za katastrofálnu situáciu nesú vinu vaši politici. Ste predsa národom, ktorý svetu predstavil demokraciu, mali by ste preto vedieť, že je to vláda ľudu - vás.

Predtým ste boli pre svet inšpiráciou. Cesta, ktorú ale ukazujete dnes, je bludná. Tak to ďalej jednoducho nejde.

Srdečné pozdravy, Walter Wüllenweber, Stern

Fiktívna hra na šťastie

Ľudské chcenie, alebo chtivosť dosahuje v súčasnosti úctyhodných rozmerov. Výrobcovia lákajú spotrebiteľov. Spotrebiteľ chce výrobok, výrobca chce od neho tržbu za výrobok. Spotrebiteľ sa teší z výrobku. Výrobca sa teší z tržby. Život sa stáva úžasným - žiadne strasti, iba tešenie. Výrobca sa teší, spotrebiteľ sa teší. Druhý deň minul výrobca tržbu, spotrebiteľ stratil radosť z výrobku, ktorý zostarol, zovšednel, obom sa dostavila mrzutosť. Obaja si spomenuli ako to urobili včera, keď sa im podarilo byť šťastnými. Zrealizovali preto ďalšiu zmenu (novší výrobok za ďalšie peniaze) a opäť sa radovali spotrebiteľ aj výrobca. Chceli byť takíto šťastní, každý deň, každú chvíľu ich života.

Takto to išlo dovtedy, kým sa spotrebiteľovi minuli všetky peniaze. Dlhšiu dobu sa u výrobcu neobjavil a tak boli smutní obaja. Výrobca nemal tržby, spotrebiteľ nové výrobky, nato výrobca dostal nápad. Zavolal svojmu starému kamarátovi a navrhol mu, aby založil banku. Bankár požičal spotrebiteľovi svoje peniaze a ten opäť navštívil výrobcu. Od vtedy opäť pokračovali v robení si radosti. Všetci boli šťastní a robili si radosť až kým nepomreli. Či ... ?!

Bankári požičiavali a požičiavali. Čím viac požičiavali, tým sa im lepšie darilo a vytešovali sa aj oni. Požičiavanie je ich spôsob robenia si radosti, ale spotrebiteľ musí požičané vrátiť a za požičanie aj zaplatiť. Lenže spotrebiteľ opäť nemal peniaze, nemal čo bankárovi vrátiť. Vyzeralo to, že nápad nebude fungovať, lenže bankár opäť vymyslel fintu. Vytlačil nové peniaze namiesto tých chýbajúcich, odložil spotrebiteľovi splácanie na neskorší termín a požičal mu ďalšie - novovytlačené peniaze. Za tie dostal papier s podpisom spotrebiteľa a všetko si dal do účtovníctva.

Požičiavačom je asi každý občan v každej bankárskej krajine, ale hlavnú hru o šťastie hrajú samotné krajiny sveta, z ktorých je takmer každá takýmto zadĺženým spotrebiteľom. Ich vlády si požičiavajú a požičiavajú obrovské sumy, zadlžujú sa ( vlastne svojich občanov ) a gazdujú od buka do buka ( vrátia vždy menej, ako si požičajú ). Nevadí, hlavne aby splnili sny svojich občanov, ktorí ich za plnenie snov opäť zvolia na lukratívne miesta, kde budú opäť vládnuť, požičiavať si a robiť svojich voličov šťastnými. Ako záruky bankárom vystavujú štátne garancie a berú si na sekeru. Všetko sa deje na najvyššej úrovni, pod dohľadom médií, národných bánk, občanov. Nikto nič nezbadal? Nikto nepostrehol že je to len fiktívna hra na šťastie?

Gréci patrili k najväčším národom sveta už v minulosti a dokazujú svoju veľkosť opäť. Pochopili tento zvrátený princíp a využili ho do posledného centu. Brali si, požičiavali, klamali a podvádzali a robili si radosť. Väčšiu ako ktokoľvek pred tým. Teraz, keď im na to prišli, môže ich niekto potrestať? Kto a ako? V podstate nijako, maximálne môže na nich nakričať, ale aj to len opatrne, aby ich neurazil, poprípade nenasral. Medzinárodné konflikty sa už v Európe naozaj nenosia, aj keď nervozita medzi jednotlivými členmi narastá.

Politici - zástupcovia štátu vedome požičiavajú a nevracajú. Stavajú schodkové rozpočty, prikrývajú nás perinou našich detí, ba i vnúčat. Ešte nenarodení sú zadĺžení natoľko, že ak sa o tom dozvedia, ani sa radšej nenarodia. Vedomé pripravovanie takýchto rozpočtov je podvod a ten je trestným činom, či ...?! Veríš ešte politikom ? Tí, ktorí tento princíp zadlžovania využívali vo veľkom a dohnali ho k dnešnej dokonalosti by mali vymyslieť protiprincíp ? Oni ťa zachránia a vyvedú z krízy ? Teba ? Chtivého somára ? Veď ťa ulovia na guľáš, či teplé párky - hocikedy, do nekonečna.

Chráň si chráň tie krásne bláznovstvá ... aby nenastal koniec sveta

Ako uspieť v politickej súťaži o voliča?

Nuž učte sa modrí od červených. Nie prácou sa zabezpečuje radosť obyvateľstva. Trendy je zabezpečovať im radosť bez práce, požičiavať si a nevracať. Aspoň nie všetko. Modrý premiér chce podporovať podnikanie. Červený premiér zháňa pôžičky a vyberá tisícky malých poplatkov. Modrý sľubje prácu, červený radosť a dostupnosť zábavy pre každého. Nuž je jasné kam sa prikloní väčšia väčšina. Tak si víťaz - červený premiér môže požičiavať a netrápiť sa s vracaním. Keď bude v bankách všetkých štátov chýbať príliš veľa, roztrhajú sa dlžné úpisy, porobia sa nové sľuby a svet sa povalí ďalej. Tento moderný novodobý vynález si zaslúži "klobúk dole". Pre jeho zabezpečenie je potrebný jednoduchý princíp "peňazí - nepeňazí" akým sú platobné karty, bezhotovostné systémy. Banky pracujú s číslami. Nie je potreba kryť niečo peniazmi. Ak by sme sa aj rozhodli ísť si vybrať všetci všetky peniaze (čo je absolútna utópia), ani tak by sa bankám nič nestalo. Svet je prestavovaný na bezhotovosť. Hotovosť je problémom. Skúste niekde rozmeniť napr. päťstoeurovku! Sa nachodíte.

Celý princíp požičiavania robí z bankárov pánov sveta. Sila jednotlivých bankárov je vyjadrená vzájomným pomerom veľkosti ich čísiel, ktoré vo svojich domoch spravujú. Mocné krajiny požičiavajú slabým na cesty, kanalizáciu, parky a podobné nezmysly (všimnite si, kde sa tieto "lukratívne" sponzorované euro-projekty nachádzajú z hľadiska hierarchie ľudských potrieb). Taká diaľnica je pre občana Hornej Dolnej dôležitá ako guma v bombarďákoch. Ale za túto blbosť sa vydáva na budúcu milosť a nemilosť veriteľa. A tak nám to raz Nemci všetkým spočítajú. Ovládnu Európu svojou efektivitou a dlhopismy. Ostáva však len jedna jednoduchá otázka, s ktorou tak precízny nemecký systém nepočítal? Čo potom, keď im jednotliví premiéri odmietnu uznať ich nároky ? Zaujímavé čo?

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Komentáre s http odkazom budú zverejnené, po zvážení správcu blogu Slovensko ;-)